Čo je domov dôchodcov? „Odkladisko“ starých ľudí v ešte staršej budove s novým náterom? To možno platilo kedysi, dnes sú veci úplne inak!
Nalejme si čistého vína: dôchodcovia na Slovensku jeseň svojho života často vôbec neprežívajú dôstojne. Trápi to celé rodiny, pretože hoci by sa deti o svojich rodičov alebo starých rodičov chceli postarať, ich možnosti sú obmedzené časom, finančnými možnosťami či psychickými silami. Trpia teda všetci, mladí aj ich predkovia. Našťastie sa časy menia. Menia sa aj zariadenia, kde sa o ľudí vo vyššom veku starajú, a mení sa filozofia prístupu k seniorom.
Jeden príklad za všetky
Zrejme to nebude s našou spoločnosťou a jej budúcnosťou také zlé, keď sú medzi nami ľudia ako Adriana Škriniarová, vyštudovaná stavebná inžinierka, ktorá roky pracovala v IT sektore ako account manažérka veľkých firiem. Pred troma rokmi sa však rozhodla vybrať iným smerom. „Práca v IT ma bavila, mnoho som sa naučila a veľa získala, no bola hlavne o číslach v tabuľkách. Niečo mi v nej skrátka chýbalo,“ hovorí A. Škriniarová. Životné okolnosti ju naviedli iným smerom a postupne prišla aj myšlienka vytvoriť seniorský park s novým pohľadom na riešenie potrieb seniorov. „O projekte pre seniorov som rozmýšľala dlho, určite aj desať rokov. V súčasnosti sú v nezávideniahodnej situácii. Myslím tým ich finančné zabezpečenie, ale aj zdravotnú či sociálnu starostlivosť a ich osamelosť. Cítila som potrebu niečo na tom zmeniť. Najskôr vznikla myšlienka, ktorá sa teraz mení na realitu. Budujeme zariadenie pre seniorov, ktoré bude iné ako tie, ktoré si ľudia bežne predstavujú.“
„Odkladisko“ ako mýtus
Zariadenie pre seniorov či, ľudovo povedané, domov dôchodcov vôbec nemusí byť stará, ako-tak prerobená budova, kde sa okrem stravy a strechy nad hlavou seniorom nič neposkytuje. Nie je to zariadenie, kde sú odložení, aby doma nezavadzali, aby si neublížili, aby dožili. Nie! Podľa A. Škriniarovej môže mať takéto zariadenie významnú pridanú hodnotu v podobe naozaj dobrej starostlivosti o seniorov ako o ľudské bytosti, ktoré potrebujú nielen jesť, spať či lekára, ale aj priateľov, pocit užitočnosti a zmyslu života. „Ak takéto zariadenia budú ponúkať služby, vďaka ktorým sa starí ľudia nebudú cítiť odložení a nepotrební, ale ako na dovolenke s dobrými službami, môžu prežívať aktívnu a dôstojnú jeseň života,“ je presvedčená spoluautorka projektu Agapé Senior Parku
A. Škriniarová.
Komunita ako riešenie
Presne v súlade s touto filozofiou už v obci Horný Bar na Žitnom ostrove vyrastá Agapé Senior Park, ktorý bude mať kapacitu pre 120 klientov a pod jednou strechou poskytne veľa príjemných služieb. Napríklad kaderníctvo, manikúru, pedikúru, balneoterapiu, masáže, ale aj mnoho inovatívnych terapií a spoločenských aktivít, ktoré budú mať oveľa vyššiu úroveň ako spoločné zdobenie vianočného stromčeka.
„Dôležité je spojiť obyvateľov senior parku s miestnou komunitou, tak sa nikto nebude cítiť vylúčený. Preto napríklad lekári, ktorí budú v Agapé ordinovať, budú k dispozícii aj pre ľudí z obce,“ vysvetľuje A. Škriniarová. „Bude to komplex so službami pre ľudí bez ohľadu na ich vek či diagnózu.“ No keď je už reč o diagnózach, špecializovaný pavilón bude určený aj pre ľudí s Parkinsonovou a Alzheimerovou chorobou.
Osobná skúsenosť
Poviete si, prečo sa tá žena tak angažuje? Nie je to podozrivé? Kto pozná jej osobný príbeh, vie, že nie je. Má vlastnú skúsenosť s tým, aké náročné môže byť pre seniora aj jeho okolie zvládať všetko, čo so sebou staroba prináša.
„Mali sme doma starú mamu, ktorá ostala na konci života ležať. Našťastie, moja sesternica s ňou mohla zostať doma a navyše mala aj opatrovateľský kurz. Nie všetci však majú takéto šťastie. Aj preto sa vo mne zrodil nápad, v rámci ktorého sa budú riešiť ako potreby seniorov, tak aj potreby ich rodín,“ rozpletá príbeh ukrytý za zrodom Agapé Senior Parku A. Škriniarová.
Hanba nie je namieste
Tak ako starí ľudia, aj ich deti či vnúčence majú právo na plnohodnotný život. Preto podľa psychológov nie je namieste umárať sa pocitmi viny, ak uvažujeme o tom, že pri starostlivosti o rodičov alebo starých rodičov využijeme pomoc špecializovanej odbornej inštitúcie. „Staroba môže priniesť do života človeka veľa zmien, ktoré sa prejavia aj v jeho správaní a prežívaní. Poruchy hybnosti, strata kontroly nad vlastným telom a postupná odkázanosť na pomoc iného človeka sa veľmi často podpisujú pod depresívne stavy. Preto je človek vo vyššom veku neraz nevrlý, nespokojný, niekedy horšie spolupracuje… To prináša nároky predovšetkým na ľudí, ktorí sa o chorého starajú a pomáhajú mu,“ vysvetľuje psychológ Ľudovít Dobšovič.
Tí, ktorí starých rodičov alebo chorobou postihnutého člena rodiny opatrujú, musia mať veľa trpezlivosti aj veľkú mieru empatie a láskavosti. A hoci im nič z toho nemusí chýbať, niekedy je neprekonateľnou prekážkou čas. Stav seniora si vyžaduje mnohohodinovú alebo celodennú starostlivosť, no nie každý príbuzný si môže dovoliť nechodiť do práce a zostať bez pravidelného príjmu…
„Mladšie ročníky už žijú iným, komunitnejším životom a myšlienka komunitného senior parku im vôbec nie je cudzia,“ dopĺňa A. Škriniarová. „Nemyslím si, že keď uvažujeme o tom, že by nášmu blízkemu bolo lepšie v zariadení pre seniorov, sme egoisti alebo ignoranti. Naopak, ak im nájdeme vhodné zariadenie, ktoré im poskytuje to, čo potrebujú, či už na niekoľko hodín denne, na nejaké obdobie alebo nepretržite, môže to byť dobré riešenie pre všetkých,“ uzatvára spoluautorka projektu Agapé Senior Parku.
