Poznáte históriu termokamier?

Keď
sa povie termokamera, zrejme každý si vie predstaviť ako zhruba
obraz z takéhoto prístroja vyzerá. Viete však aj to aký princíp
sa skrýva za fungovaním termokamier? A ako to, že dokážu
„vidieť“ aj v tme?
Princíp nie je nezvyčajný a história začala skôr, ako si možno myslíte
Aj
keď sa to možno na prvý pohľad nemusí zdať, princíp fungovania
aj moderných
termokamier je totožný s princípom fungovania bežných
kamier. Len namiesto bežného viditeľného svetla s vlnovou dĺžkou
400-700 nanometrov využívajú termokamery vlnové dĺžky v
rozmedzí od 1000 do 14000 nanometrov.
Ako
sme sa vlastne k takýmto zariadeniam dostali? Infračervené
žiarenie nie je pre ľudstvo niečo nové. Objavil ho už v roku
1800 britský astronóm nemeckého pôvodu, William Herschel. Pôvodne
sa používalo hlavne pre tepelné merania. Aj rozvoj detektorov
infračerveného žiarenia sa v období do 1. svetovej vojny
zameriaval hlavne na vývoj teplomerov a bolometrov.
Trvalo takmer storočie, aby sa termokamery začali vo veľkom používať aj mimo armády
Prvú
kameru fungujúcu na princípe infračerveného žiarenia vynašiel v
roku 1929 maďarský fyzik, Kálmán Tihanyi. Jeho vynález môžeme
pokladať za prapredka moderných termovízií, akými sú napríklad
FORTUNA
General. Mal slúžiť pri protilietadlovej obrane Veľkej
Británie.
Rozmach
v civilnom využití termokamier však prišiel až koncom 90. rokov.
Zásluhu na tom má fakt, že prišiel dramatický pokles cien
nechladených zobrazovacích polí spolu s výrazným rozmachom vo
vývoji.
Termokamery
tak už neboli technológiou výlučne pre armádne použitie, ale
uplatňovali sa aj v civilných „úlohách“. A aké použitie
majú termokamery v civilnom sektore? Využívajú sa na analýzu
budov, či umeleckých diel, pri diagnostike v medicíne, v systémoch
navádzania a predchádzania kolíziám v autách, v poľovníctve a
v mnohých ďalších oblastiach.
Zdroj obrázku: Ivan Smuk / Shutterstock.com


