Totálna endoprotéza, teda výmena bedrového kĺbu, je podľa ortopédov vždy až posledným riešením v prípade vážneho poškodenia alebo opotrebovania chrupavky s následným narušením kosti. „K výmene kĺbu pristúpime až po vyčerpaní všetkých liečebných možností a vtedy, keď je zrejmé, že pacientovi operáciou zlepšíme kvalitu jeho života,“ hovorí ortopéd MUDr. Tomáš Jakubík zo špecializovanej nemocnice Clinica Orthopedica. „Samozrejme, vždy pod podmienkou, že predchádzajúca liečba bola odborná a primeraná. Tíšenie bolesti tabletkami nie je najšťastnejšia cesta.”
Rehabilitačná príprava
Výmena bedrového kĺbu je náročný operačný zákrok, pri ktorom sa nahrádza celý poškodený kĺb titánovou náhradou. Tá je zložená z dvoch častí – z jamky a hlavičky, bezprostredne po operácii preto môže hroziť vykĺbenie. O to významnejšia je následná rehabilitácia a edukácia, ako sa hýbať a ako s operovanou nohou pohybovať. Prirodzene, všetko pod dohľadom skúseného fyzioterapeuta.
„Správna rehabilitácia po totálnej endoprotéze je absolútne nevyhnutá, no rád by som podotkol, že rovnako dôležitá je aj predoperačná rehabilitácia,“ hovorí Mgr. Martin Skladan, fyzioterapeut zo špecializovanej Spine Clinic. „Výmena kĺbu je totiž pomerne náročná a invazívna operácia, ktorá si vyžaduje dlhú regeneráciu a rekonvalescenciu. Svalstvo má, žiaľ, tendenciu rýchlo atrofovať, ochabovať. Pacient je zo začiatku slabý a trvá mu dlhší čas, kým opäť posilní svalstvo do predoperačného stavu. Keď sa však dostatočne cvičí ešte pred zákrokom, je šanca menšej atrofie aj rýchlejšej regenerácie.“
Operácia sa podarila
Bezprostredne po operácii je pacient, pochopiteľne, ubolený a hrozí mu zvýšené riziko embólie. „Preto je nutné vždy aplikovať podkožné injekcie na riedenie krvi a užívať lieky na liečenie opuchu a tlmenie bolesti,“ prízvukuje ortopéd T. Jakubík.
Ďalšou nutnosťou je rehabilitácia, s ktorou by sa malo začať čo najskôr po operácii. „Väčšinou ide o ambulantnú formu rehabilitácie po dvoch týždňoch, kedy sú už vybraté stehy. Ak je však operácia náročnejšia, odporúča sa začať až po šiestich týždňoch, aby boli zahojené mäkké tkanivá,“ vysvetľuje fyzioterapeut M. Skladan. „K prvým úkonom patrí postupné posilňovanie svalstva celej operovanej dolnej končatiny od prstov až po bedrový kĺb. Začína sa ľahšími izometrickými cvičeniami. Postupom dní a ustupovaním bolesti pomaly pridávame náročnejšie cviky zamerané aj na zväčšovanie hybnosti v operovanom kĺbe. Samozrejmosťou je polohovanie operovanej končatiny v osovom postavení, chladenie rany a nácvik sedu a chôdze s pomocou opory dvoch francúzskych bariel.“
V najlepších rukách
Niektoré moderné zariadenia dnes ponúkajú po totálnej endoprotéze aj rehabilitačné pobyty. Ich výhodou je nielen to, že pacient sa bez potreby akéhokoľvek transportu – čo býva v takejto situácii problém – môže pod odborným vedením maximálne zotavovať, ale medicínsky vzdelaný personál dokáže zároveň správne ošetrovať pooperačné rany, stehy a jazvy. „V týchto pobytoch vidím veľký význam. Pacient sa rehabilituje tak často, ako sa len dá, a to s pomocou fyzioterapeuta. Významne to zvyšuje šance, že sa jeho funkčný stav zlepší rýchlejšie a zároveň sa dokonale naučí cviky a všetky pohybové návyky dôležité na ďalšiu rekonvalescenciu v domácom prostredí,“ pritakáva odborník zo Spine Clinic.
Týždne až mesiace
Do šiestich týždňov po operácii sa zahoja mäkké tkanivá okolo kĺbu. Pacient v tomto čase nesmie končatinu zaťažovať naplno a chodiť by mal s dvoma francúzskymi barlami. „V tejto fáze sa pri rehabilitácii riadime pocitmi pacienta, cvičíme toľko a tak, aby boli cviky komfortné a hlavne bezbolestné,“ vysvetľuje priebeh rehabilitácie M. Skladan. Po uplynutí tohto obdobia môže pacient odložiť barlu na operovanej strane a stále viac nohu namáhať. „Ďalšia rehabilitácia môže trvať aj pol roka a je zameraná jednak na dosiahnutie plnej hybnosti, ktorú dovolí nový kĺb, jednak na maximálne možné posilnenie svalstva a, samozrejme, na reedukáciu správnej chôdze. Trvanie rehabilitácie je vždy individuálne, ale približne po polroku môže pacient chodiť samostatne bez bariel.“
Z dlhodobého hľadiska sa pacientom odporúča udržať si optimálnu telesnú hmotnosť, primerane sa hýbať a športovať – ideálny je mierny rekreačný pohyb vo vode alebo na bicykli. V prípade akejkoľvek infekcie treba okamžite vyhľadať lekára, aby sa zápal krvnou cestou nedostal k implantátu.
